Dá sa spravodlivosť merať – a má sa?

„To, čo sa nedá pomenovať a sledovať, sa časom prestane zlepšovať.“

Keď sa hovorí o kvalite spravodlivosti, často sa pohybujeme v rovine dojmov. Hovoríme o dôvere, o pocite férovosti, o skúsenosti občana. To všetko je dôležité. No otázka, ktorú si systém kladie len zriedka, znie inak: dá sa kvalita spravodlivosti aj rozumne a citlivo merať?

Nie preto, aby sa vytvárali rebríčky.
Nie preto, aby sa hodnotili názory sudcov.
Ale preto, aby systém vedel, či sa zlepšuje alebo stagnuje.

Dnes vieme merať množstvo procesných ukazovateľov – počet vybavených vecí, dĺžku konania, percento úspešnosti opravných prostriedkov. To však ešte nie je meranie kvality spravodlivosti. Je to meranie aktivity.

Skutočná otázka stojí inde. Sleduje systém opakujúce sa prieťahy v rovnakom type vecí? Sleduje, kde sa rozhodnutia opakovane vracajú pre nedostatočné odôvodnenie? Sleduje, či je výkon rozhodnutí reálne účinný?

Merateľnosť nemusí znamenať kontrolu. Môže znamenať spätnú väzbu.

Ak sa ukáže, že určitý typ konania systematicky trvá dlhšie, než je primerané, nejde o útok na konkrétneho sudcu. Ide o signál, že systém potrebuje úpravu – personálnu, organizačnú alebo procesnú.

Ak sa ukáže, že určitý druh rozhodnutí sa opakovane ruší pre rovnaký nedostatok, nejde o hodnotenie názoru. Ide o identifikáciu vzorca.

Meranie má zmysel len vtedy, ak je zamerané na proces a dôsledok, nie na osobu a názor.

Technológia tu môže pomôcť. Dokáže identifikovať opakujúce sa procesné vzory, časové anomálie či nesúlad medzi rozhodnutím a jeho vykonateľnosťou. No ani tu nemôže nahradiť ľudské posúdenie. Môže upozorniť. Nemôže odsúdiť.

Preto nová justično-bezpečnostná reforma by mala vytvoriť systém merateľnosti, ktorý bude:

– rešpektovať nezávislosť rozhodovania,
– sledovať kvalitu procesu a jeho dôsledok,
– slúžiť ako interná spätná väzba, nie ako nástroj tlaku.

Nezávislosť bez spätnej väzby môže viesť k izolácii.
Spätná väzba bez rešpektu k nezávislosti môže viesť k zásahom.

Rovnováha spočíva v tom, že systém sa učí z vlastných dát bez toho, aby hodnotil právny názor.

Ak sa má dôvera v spravodlivosť zvyšovať, musí byť čitateľné, že systém vie nielen rozhodovať, ale aj reflektovať svoje rozhodovanie.

V ďalšom texte sa môžeme pozrieť na to, ako by takýto model merateľnosti mohol fungovať bez toho, aby sa stal nástrojom koncentrácie moci alebo administratívneho formalizmu.

Ak majú odbory prežiť, musia sa vrátiť k človeku

22.07.2026

Záverečný článok odborárskej série sumarizuje potrebu obnovy odborov ako návratu k pracujúcemu človeku. Vysvetľuje, že problémom nie je samotná myšlienka odborov, ale strata dôvery, služby, transparentnosti a reálnej ochrany člena. Text zdôrazňuje potrebu individuálnej právnej pomoci, ochrany pred odvetou, kontroly členského, majetkovej pravdy, zodpovednosti funkcionárov [...]

Kam zmizol odborový majetok a komu dnes slúži?

20.07.2026

Článok sa venuje otázke odborového majetku a jeho skutočného účelu. Vysvetľuje, že majetok vybudovaný z práce, členských príspevkov a historickej dôvery pracujúcich nemá zostať v tieni, ale má zrozumiteľne slúžiť členom – právnej pomoci, regenerácii, vzdelávaniu, regionálnym poradniam a ochrane človeka v pracovnej kríze. Text zdôrazňuje potrebu majetkovej [...]

Kto kradne čas pracujúceho človeka?

16.07.2026

Článok nadväzuje na spoločenské intermezzo „Zlodeji času“ a vracia sa k odborárskej sérii cez otázku pracovného času. Vysvetľuje, že čas človeku nekradne iba digitálny svet, ale často aj pracovisko – neplatenými nadčasmi, neustálou dostupnosťou, zlou organizáciou práce, falošnou flexibilitou či pracovnou komunikáciou po pracovnom čase. Text zdôrazňuje potrebu [...]

tondo

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 101
Celková čítanosť: 76864x
Priemerná čítanosť článkov: 761x

Autor blogu

Kategórie