Dá sa spravodlivosť merať – a má sa?

„To, čo sa nedá pomenovať a sledovať, sa časom prestane zlepšovať.“

Keď sa hovorí o kvalite spravodlivosti, často sa pohybujeme v rovine dojmov. Hovoríme o dôvere, o pocite férovosti, o skúsenosti občana. To všetko je dôležité. No otázka, ktorú si systém kladie len zriedka, znie inak: dá sa kvalita spravodlivosti aj rozumne a citlivo merať?

Nie preto, aby sa vytvárali rebríčky.
Nie preto, aby sa hodnotili názory sudcov.
Ale preto, aby systém vedel, či sa zlepšuje alebo stagnuje.

Dnes vieme merať množstvo procesných ukazovateľov – počet vybavených vecí, dĺžku konania, percento úspešnosti opravných prostriedkov. To však ešte nie je meranie kvality spravodlivosti. Je to meranie aktivity.

Skutočná otázka stojí inde. Sleduje systém opakujúce sa prieťahy v rovnakom type vecí? Sleduje, kde sa rozhodnutia opakovane vracajú pre nedostatočné odôvodnenie? Sleduje, či je výkon rozhodnutí reálne účinný?

Merateľnosť nemusí znamenať kontrolu. Môže znamenať spätnú väzbu.

Ak sa ukáže, že určitý typ konania systematicky trvá dlhšie, než je primerané, nejde o útok na konkrétneho sudcu. Ide o signál, že systém potrebuje úpravu – personálnu, organizačnú alebo procesnú.

Ak sa ukáže, že určitý druh rozhodnutí sa opakovane ruší pre rovnaký nedostatok, nejde o hodnotenie názoru. Ide o identifikáciu vzorca.

Meranie má zmysel len vtedy, ak je zamerané na proces a dôsledok, nie na osobu a názor.

Technológia tu môže pomôcť. Dokáže identifikovať opakujúce sa procesné vzory, časové anomálie či nesúlad medzi rozhodnutím a jeho vykonateľnosťou. No ani tu nemôže nahradiť ľudské posúdenie. Môže upozorniť. Nemôže odsúdiť.

Preto nová justično-bezpečnostná reforma by mala vytvoriť systém merateľnosti, ktorý bude:

– rešpektovať nezávislosť rozhodovania,
– sledovať kvalitu procesu a jeho dôsledok,
– slúžiť ako interná spätná väzba, nie ako nástroj tlaku.

Nezávislosť bez spätnej väzby môže viesť k izolácii.
Spätná väzba bez rešpektu k nezávislosti môže viesť k zásahom.

Rovnováha spočíva v tom, že systém sa učí z vlastných dát bez toho, aby hodnotil právny názor.

Ak sa má dôvera v spravodlivosť zvyšovať, musí byť čitateľné, že systém vie nielen rozhodovať, ale aj reflektovať svoje rozhodovanie.

V ďalšom texte sa môžeme pozrieť na to, ako by takýto model merateľnosti mohol fungovať bez toho, aby sa stal nástrojom koncentrácie moci alebo administratívneho formalizmu.

Aj dobrú reformu možno pokaziť za jedinú noc

29.09.2026

Aj dobrú reformu možno zničiť zlým zavedením. Nestačí prijať zákon a určiť dátum, keď sa nový systém spustí. Verejná správa musí mať pripravených ľudí, dáta, informačné systémy, financovanie aj prechod medzi starým a novým usporiadaním. Rozumnejšie môže byť reformu najskôr pilotne overiť, merať výsledky a chyby opraviť skôr, než sa rozšíria na celé [...]

Prečo má mať človek horšiu službu len preto, že žije v chudobnejšom regióne?

25.09.2026

Dve rodiny môžu žiť v tej istej krajine a pritom mať úplne inú dostupnosť dopravy, sociálnych služieb či odbornej pomoci. Regionálna solidarita nemá znamenať, že všade bude všetko rovnaké ani že slabšie regióny dostanú peniaze bez zodpovednosti. Mala by vytvárať dôstojné minimum služieb a sledovať, či dodatočná pomoc skutočne zlepšuje život ľudí.

Štát má budovy, ktoré chátrajú. Prečo ich nevieme využiť?

21.09.2026

Verejná budova roky chátra a o pár ulíc ďalej chýba priestor pre službu, ktorú ľudia potrebujú. Nie každá stará budova sa dá zachrániť a nie každý predaj je chyba. Štát, kraje a obce by však mali vedieť, čo vlastnia, koľko ich to stojí a aké majú možnosti. Verejný majetok nemá byť iba položkou v evidencii, ale hodnotou, o ktorej budúcnosti vieme zrozumiteľne [...]

tondo

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 115
Celková čítanosť: 94008x
Priemerná čítanosť článkov: 817x

Autor blogu