Starosta malej obce nemôže byť právnik, ekonóm, stavbár aj krízový manažér

Predstavme si starostu malej slovenskej obce.

Ráno rieši pokazený vodovod.

O chvíľu podpisuje účtovné dokumenty.

Potom príde občan so susedským problémom.

Treba skontrolovať zmluvu.

Pripraviť zastupiteľstvo.

Pozrieť verejné obstarávanie.

Odpovedať okresnému úradu.

Riešiť projekt z eurofondov.

Zavolať dodávateľovi.

Skontrolovať cestu.

Pozrieť problém so školou.

Pripraviť obec na možnú povodeň.

A popoludní mu niekto oznámi, že v jednej zmluve možno chýba právna náležitosť, za ktorú môže niesť zodpovednosť.

To všetko od človeka, ktorého občania zvolili najmä preto, aby poznal svoju obec, vedel ju viesť a zastupovať jej záujmy.

Nie preto, že by absolvoval päť vysokých škôl naraz.

A práve tu sa ukazuje jeden zo zvláštnych paradoxov slovenskej verejnej správy.

Od malej obce často očakávame takmer rovnakú odbornú istotu ako od veľkého mesta.

Lenže nedávame jej rovnaké podmienky.

Malá obec nemusí byť neefektívna. Môže byť iba sama

Keď sa diskutuje o reforme verejnej správy, malé obce bývajú veľmi rýchlo označené za problém.

Sú príliš malé.

Majú málo obyvateľov.

Nemajú dostatok peňazí.

Nemajú odborný aparát.

A z toho potom vznikne jednoduchý záver:

treba ich zlúčiť.

Lenže možno opäť zamieňame príčinu s následkom.

Problémom nemusí byť existencia malej obce.

Problémom môže byť to, že štát od nej vyžaduje výkon, na ktorý jej nikdy nevytvoril podmienky.

Malá obec si jednoducho nemôže dovoliť vlastného právnika.

Vlastného odborníka na verejné obstarávanie.

Vlastného projektového manažéra.

Vlastného stavebného odborníka.

Vlastného dátového analytika.

Vlastného krízového plánovača.

Vlastného sociálneho pracovníka.

Veľké mesto môže mať celé odbory.

Malá dedina má možno starostu, jednu či dve pracovníčky úradu a externú účtovníčku.

A potom sa čudujeme, že kvalita výkonu je rozdielna.

Starosta sa môže stať rukojemníkom odborníkov zvonka

Keď obec nemá vlastnú odbornú kapacitu, musí si ju kúpiť.

Príde externý právnik.

Externý obstarávateľ.

Projektová firma.

Poradca.

Účtovník.

Technik.

Dodávateľ informačného systému.

To nemusí byť samo osebe zlé.

Súkromný odborník môže obci veľmi pomôcť.

Problém vzniká vtedy, keď obec nevie kvalitu tejto pomoci sama posúdiť.

Ak starosta nerozumie verejnému obstarávaniu, ako má vedieť, či mu obstarávateľ pripravil dobrú zákazku?

Ak nerozumie komplikovanej zmluve, ako má vedieť, či právnik ochránil obec dostatočne?

Ak nemá technické zázemie, ako má posúdiť ponuku dodávateľa?

A ak je obec malá, veľmi ľahko vznikne stav, keď externý poradca vie o konkrétnej agende viac než samotná samospráva.

Potom už nie je otázkou iba cena služby.

Je otázkou, kto v skutočnosti drží informácie a kontrolu.

Poctivý starosta sa môže báť podpísať

Málo sa hovorí aj o opačnej strane problému.

O strachu.

Starosta podpisuje dokumenty, rozhodnutia, objednávky, zmluvy a rozpočtové operácie.

Za mnohé z nich nesie osobnú zodpovednosť.

A často rozhoduje v prostredí, kde sa zákony menia, metodiky nie sú vždy jasné a právny výklad môže byť zložitý aj pre odborníkov.

Ak je starosta poctivý, nemusí byť odvážnejší.

Môže byť práve naopak opatrnejší.

Začne sa báť rozhodovať.

Každú vec si dá preverovať.

Každý podpis odkladá.

Každý problém posiela ďalej.

Nie preto, že je lenivý.

Ale preto, že systém od neho vyžaduje odbornú istotu, ktorú objektívne nemôže mať.

A potom sa spomalí obec.

Spomalí investícia.

Spomalí občan.

Poctivý starosta nemá byť hodený do rieky paragrafov bez člna.

Existuje aj iná cesta než zrušiť obec

Tu sa dostávame k podstate.

Ak malá obec nedokáže sama zabezpečiť všetku odbornú agendu, máme v zásade dve možnosti.

Prvá:

zrušiť ju alebo zlúčiť s väčšou samosprávou.

Druhá:

zachovať obec ako miestne spoločenstvo, ale odborné služby zabezpečiť spoločne pre viacero obcí.

Tá druhá možnosť je zaujímavá práve preto, že oddeľuje dve veci, ktoré sme si zvykli spájať.

Identitu obce a odborný výkon úradu.

Obec môže mať svoj názov.

Svojho starostu.

Svoje zastupiteľstvo.

Svoj majetok.

Svoju kultúru.

Svoje miestne rozhodovanie.

A pritom nemusí mať vlastného právnika, obstarávateľa či projektového manažéra.

Takéto odborné kapacity môžu slúžiť viacerým obciam spoločne.

Nie ako nový úrad nad nimi.

Ako ich spoločné odborné zázemie.

Predstavme si to prakticky

Starosta potrebuje pripraviť zložitejšiu zmluvu.

Nehľadá náhodného externého právnika.

Má k dispozícii spoločnú odbornú službu.

Obec ide obstarávať stavebnú zákazku.

Nemusí zakaždým hľadať firmu, ktorá jej pripraví dokumentáciu.

Má odborníka, ktorý pozná pravidlá aj potreby viacerých obcí.

Objaví sa eurofondová výzva.

Malá dedina ju nemusí zahodiť len preto, že nemá človeka, ktorý dokáže pripraviť projekt.

Príde zložitá sociálna situácia.

Starosta nemusí zostať sám.

Príde povodeň alebo výpadok elektriny.

Obec má pripravené kontakty, postupy a odbornú podporu.

Zrazu malá obec nemusí byť slabá len preto, že je malá.

Spoločná služba môže byť aj lacnejšia

Tu sa dostávame aj k peniazom.

Predstavme si desať malých obcí.

Každá si osobitne platí:

právne služby,

účtovníctvo,

verejné obstarávanie,

projekty,

technické poradenstvo.

Každá uzatvára vlastné zmluvy.

Každá hľadá dodávateľov.

Každá znova rieši rovnaký problém.

To môže byť drahé a neefektívne.

Ak však rovnaký odborný tím pracuje pre viacero obcí, môže vzniknúť vyššia kvalita pri nižších jednotkových nákladoch.

A odborník navyše získava skúsenosť.

Ak právnik rieši rovnaký typ problému v desiatkach obcí, pozná chyby, ktoré sa opakujú.

Ak obstarávateľ pracuje pre väčšie územie, môže lepšie porovnávať ceny a postupy.

Ak projektový manažér pozná región, vie spojiť projekty, ktoré samostatná obec nevidí.

Spoločná odbornosť teda nemusí znamenať viac byrokracie.

Ak je nastavená dobre, môže znamenať presný opak.

Ale pozor na jeden problém

Každé spoločné centrum alebo spoločná služba môže vytvoriť aj nové riziko.

Ak sa do jedného miesta sústredí veľa odborných informácií a vplyvu, môže vzniknúť nová miestna mocenská skupina.

Starosta potom síce nebude závislý od jedného externého poradcu, ale môže byť závislý od jedného regionálneho centra.

Preto spoločná odborná služba musí byť transparentná.

Musí mať jasné pravidlá.

Dohľadateľnú zodpovednosť.

Kontrolu konfliktu záujmov.

Audit.

A obec musí vedieť, kto za čo zodpovedá.

Inak iba presunieme problém z jednej budovy do druhej.

Občan nesmie pocítiť nové bludisko

A ešte jedna podmienka.

Z pohľadu občana musí byť systém jednoduchý.

Ak príde človek na obecný úrad, nemôže dostať odpoveď:

To už nerobíme my, choďte tam.

A na druhom mieste:

To musí vybaviť obec.

Presne tak vznikajú systémy, ktoré sú organizačne možno logické, ale pre človeka neznesiteľné.

Občan nemusí vedieť, ktorý odborník sedí v ktorej budove.

On potrebuje podať svoju vec.

Verejná správa si ju má vedieť správne posunúť sama.

To je možno najjednoduchšie pravidlo modernej služby:

vnútorná zložitosť štátu nemá byť problémom občana.

Starosta sa má vrátiť k tomu, na čo ho ľudia zvolili

Ak starostu odbremeníme od činností, na ktoré objektívne nemôže byť odborníkom, neoslabíme ho.

Práve naopak.

Môže sa viac venovať obci.

Ľuďom.

Rozvoju.

Majetku.

Verejnému priestoru.

Komunite.

Budúcnosti.

Môže byť miestnym lídrom namiesto človeka, ktorý polovicu času kontroluje paragrafy a formuláre.

Starosta má poznať svoju obec.

Má vedieť, kde tečie strecha na škole.

Kde potrebuje chodník senior.

Kde sa rodina dostala do problémov.

Kde treba opraviť cestu.

Kde má obec príležitosť rozvíjať sa.

Nemusí byť najlepším právnikom v okrese.

Na to má mať právnika.

Malé obce teda nemusia zmiznúť

Možno raz analýza ukáže, že niektoré obce sa dobrovoľne spoja.

Možno niekde bude zlúčenie skutočne rozumné.

To netreba ideologicky odmietať.

Ale nemalo by to byť automatické riešenie.

Najprv by sme mali malej obci dať možnosť fungovať profesionálne bez toho, aby sme od nej žiadali, že musí sama vlastniť všetku odbornosť moderného štátu.

A až potom sa ukáže, kde je skutočný problém.

Možno zistíme, že veľká časť „neefektívnosti malých obcí“ nebola spôsobená ich veľkosťou.

Bola spôsobená ich odbornou osamelosťou.

To je veľký rozdiel.

Pretože ak problémom nie je obec, nemusíme rušiť obec.

Stačí opraviť systém, ktorý ju nechal samú.

A možno práve v tom spočíva jedna z ciest modernej verejnej správy:

obec nech zostane miestom, ktoré človek nazýva domovom. Odbornosť nech sa spojí tam, kde spoločná služba dáva väčší zmysel.

V ďalšom článku sa môžeme pozrieť o jednu úroveň vyššie.

Na okres.

Pretože okres nemusí byť iba ďalšou pečiatkou medzi obcou a štátom.

Ak má vôbec existovať, mal by človeku vedieť vysvetliť jednu jednoduchú vec:

Načo som ti dobrý?

Načo nám je okres, ak kvôli úradu aj tak musíme cestovať inde?

21.08.2026

O počte okresov sa často hovorí skôr, než si položíme základnú otázku: načo má okres občanovi vlastne slúžiť? Ak je iba ďalším medzičlánkom, jeho existencia nedáva veľký zmysel. Ak však približuje odbornú pomoc obciam, občanom a podnikateľom, koordinuje územie a zachytáva problémy skôr, môže mať úplne inú hodnotu.

Zrušiť kraje, okresy či malé obce? Možno začíname na nesprávnom konci

15.08.2026

Pri každej reforme štátu počujeme, koľko úradov, okresov, krajov či malých obcí treba zrušiť. Lenže menší štát nemusí byť automaticky lepší. Ak občan po „úspore“ cestuje ďalej, čaká dlhšie alebo vybavuje viac vecí sám, náklad iba presunieme na neho. Skutočná reforma by preto mala začať otázkou, čo má fungovať – a až potom kresliť novú mapu štátu.

Štát sa človeku neukazuje v parlamente. Ukazuje sa pri priehradke

12.08.2026

Dôvera v štát nevzniká v politických prejavoch, ale pri každodennom kontakte občana s verejnou správou. Zrozumiteľné pravidlá, jasný stav konania, ľudská pomoc a rovnaké zaobchádzanie chránia občana aj poctivého úradníka. Reforma štátu preto musí začať pri skúsenosti človeka, nie pri organizačnej schéme.

tondo

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 106
Celková čítanosť: 81199x
Priemerná čítanosť článkov: 766x

Autor blogu

Kategórie