Spoločenské reformy

„Systém, ktorý nemeria vlastné dôsledky, prenáša ich potichu na tých, ktorí sa nevedia brániť.“

Ak hovoríme o tom, že prieťahy a procesné nedostatky majú ekonomické dôsledky, nestačí ich pomenovať. Otázka znie: ako ich možno mapovať bez toho, aby sa zasiahlo do nezávislosti právneho názoru?

Základné pravidlo musí byť jasné:

Mechanizmus nesmie hodnotiť rozhodnutie.
Môže hodnotiť iba proces a jeho merateľné dopady.

Ako by to mohlo vyzerať v praxi?

Predstavme si systém, ktorý sleduje tri typy údajov:

1. Priemernú dĺžku konania podľa typu veci.
   Nie individuálneho sudcu, ale typu konania.

2. Mieru opakovania procesných nedostatkov.
Napríklad, koľko rozhodnutí sa vracia pre nedostatočné odôvodnenie alebo procesné chyby.

3. Ekonomický dopad prieťahov.
Napríklad, koľko prípadov sa týka podnikateľských sporov s preukázaným finančným zaťažením v čase konania.

Tento systém by nehodnotil, kto mal právnu pravdu.
Nehodnotil by výšku priznanej sumy.
Sledoval by iba čas, opakovateľnosť chýb a štrukturálne vzorce.

Výsledkom by nebol disciplinárny postih.
Výsledkom by bola mapa.

Mapa ukazujúca, kde sa procesy systematicky naťahujú, kde sa opakujú rovnaké nedostatky, kde vzniká najväčší ekonomický tlak.

Takáto mapa by slúžila vláde, parlamentu aj súdnej správe ako podklad pre:

• personálne posilnenie,
• legislatívne úpravy,
• organizačné zmeny.

Nie ako nástroj tlaku na sudcu.
Ale ako nástroj stabilizácie systému.

Technológia by tu mohla zohrávať podpornú úlohu – analyzovať anonymizované dáta a identifikovať vzorce. Konečné hodnotenie by však zostalo v rukách ľudí a ústavne definovaných orgánov.

Dôležité je jedno:

Nezávislosť právneho názoru zostáva nedotknutá.
Proces však prestáva byť slepou zónou.

Ak sa ekonomické dôsledky systematicky mapujú, systém získava schopnosť korigovať nerovnováhu skôr, než sa stane spoločenským problémom.

Spravodlivosť tak zostáva nezávislá.
Ale prestáva byť izolovaná.

A práve v tom spočíva rozdiel medzi zásahom a spätnou väzbou.

V ďalšom texte sa môžeme pozrieť na to, kto by mal byť nositeľom takéhoto mechanizmu, aby nevznikol nový mocenský pól, ale rovnovážna kontrolná vrstva.