Zdravotníctvo nie je len súbor nemocníc, ambulancií, poisťovní a úhrad. Je to skúška, či štát ešte vidí človeka ako človeka – nie ako diagnózu, náklad alebo poistnú položku. Skutočná reforma preto nemôže začať iba pri peniazoch, ale pri obnove poriadku, dôstojnosti, solidarity a verejnej zodpovednosti.

Škola a zdravotníctvo nie sú dva cudzie svety. Vzdelávanie formuje človeka skôr, než sa zlomí, zdravotníctvo ho má chrániť, keď slabosť alebo choroba prišla. Ak spoločnosť zanedbá zrelosť, prevenciu a kultúru zodpovednosti, zdravotníctvo bude neskôr draho liečiť následky toho, čo nebolo včas zachytené.