Spoločenské reformy

Ak spravodlivosť stojí na dôkazoch
a dôkazy musia byť metodicky aj technologicky chránené,
prirodzene vzniká ďalšia otázka:

Čo ak samotný systém vytvára vzorce, ktoré si nevšimne?

Každý komplexný systém produkuje dáta.
Dĺžky konaní.
Opakujúce sa procesné chyby.
Zrušené rozhodnutia.
Extrémne odchýlky v trvaní podobných typov sporov.
Neštandardné procesné postupy.

Otázka neznie, či tieto dáta existujú.
Otázka znie, či ich systém dokáže analyzovať bez toho, aby zasahoval do nezávislosti sudcu.

Tu vstupuje pojem automatických kontrolných mechanizmov.

Nejde o hodnotenie právneho názoru.
Nejde o kontrolu konkrétneho sudcu.
Nejde o disciplinárny nástroj.

Ide o analytický nástroj systému.

Automatické mechanizmy by sledovali výlučne:

– procesné parametre,
– časové trendy,
– metodické odchýlky,
– štatistické extrémy.

Nie obsah právneho názoru.
Nie hodnotenie dôkazu.
Nie výklad zákona.

Len architektúru pohybu systému.

„Systém, ktorý sa bojí vlastných dát, sa bojí vlastného zrkadla.“

Tak ako v zdravotníctve existujú ukazovatele čakacích lehôt,
tak ako v školstve existujú indikátory úspešnosti,
aj justícia môže mať procesné indikátory stability.

Ak sa v určitom type konania začnú hromadiť extrémne prieťahy, systém to musí vidieť.
Ak sa opakovane rušia rozhodnutia z rovnakého procesného dôvodu, systém to musí identifikovať.
Ak sa vytvárajú výrazné odchýlky v porovnateľných veciach, systém musí rozpoznať trend.

Neznamená to, že je niekto vinný.
Znamená to, že architektúra vykazuje napätie.

Automatický mechanizmus je ako senzor v konštrukcii mosta.
Neurčuje, kto po moste prejde.
Len signalizuje, ak sa niektorý pilier začína preťažovať.

Ústavná rovina je opäť zásadná.

Nezávislosť sudcu je garantovaná.
Ale funkčnosť systému je zodpovednosťou štátu.

Štát nemôže vstupovať do rozhodovania.
Ale môže a musí analyzovať procesné dáta, ktoré systém produkuje.

„Nezávislosť jednotlivca a slepota systému nie sú to isté.“

Automatické kontrolné mechanizmy preto nie sú hodnotením sudcov.
Sú nástrojom stabilizácie architektúry.

Ak sa identifikuje systémový problém, rieši sa proces, nie osoba.
Rieši sa metodika, kapacita, organizácia.

Až keď sa spojí metodická integrita, technologická integrita a dátová spätná väzba, môže vzniknúť systém, ktorý je nielen nezávislý, ale aj stabilný.

A keď sa dáta agregujú a spracujú do čitateľnej podoby, vzniká ďalší prvok architektúry – systémový indikátor integrity.

Ale to je už ďalší krok.