„Spravodlivosť sa neláme na názore, ale na tom, či bol proces schopný uniesť dôsledok.“
Predstavme si modelovú situáciu.
Podnikateľ vedie spor o náhradu škody. Tvrdí, že druhá strana porušila zmluvu a spôsobila mu preukázateľnú stratu. Po rokoch konania súd rozhodne – žalobu zamietne. Rozhodnutie je riadne odôvodnené, sudca vysvetlí svoj právny názor a poukáže na to, že žalobca neunesol dôkazné bremeno.
Tu sa diskusia často zastaví.
Niekto povie: súd rozhodol, názor je nezávislý, vec je uzavretá.
Iný povie: rozhodnutie je nespravodlivé.
Ale existuje ešte tretia rovina – proces.
Otázka nestojí len tak, či bol právny názor správny.
Otázka znie: bol proces schopný zabezpečiť, aby sa k súdu dostali všetky relevantné dôkazy? Bol čas na ich vykonanie primeraný? Bolo odôvodnenie dostatočne čitateľné a logicky konzistentné? Je rozhodnutie vykonateľné bez ďalších sporov?
Ak sa v tomto modelovom prípade ukáže, že:
– súd opakovane odmietol vykonať kľúčový dôkaz bez presvedčivého vysvetlenia,
– konanie trvalo neprimerane dlho bez objektívneho dôvodu,
– odôvodnenie nereaguje na zásadné argumenty strán,
potom nejde o polemiku s právnym názorom.
Ide o kvalitu procesu.
Rozdiel je zásadný.
Právny názor môže byť vecou odbornej diskusie a opravných prostriedkov.
Proces však musí byť čitateľný a predvídateľný bez ohľadu na výsledok.
V takomto prípade by procesný audit nehodnotil, či mal súd priznať náhradu škody. Hodnotil by, či postup súdu spĺňal štandard úplnosti, primeranosti a logickej konzistentnosti.
Ak by sa podobné nedostatky opakovali vo viacerých veciach, nejde o útok na konkrétneho sudcu. Ide o signál systému, že určitý procesný vzorec vedie k strate dôvery.
Technológia môže pomôcť odhaliť opakujúce sa vzorce – napríklad nadpriemerné prieťahy alebo opakované rušenie rozhodnutí pre rovnaký nedostatok. No nemôže rozhodnúť, aký má byť právny názor. To zostáva výlučne v rámci nezávislého rozhodovania.
Preto je dôležité trvať na jasnom oddelení:
hodnotenie názoru je zásah do nezávislosti.
hodnotenie procesu je ochrana kvality systému.
Ak sa tento rozdiel dôsledne rešpektuje, spätná väzba prestáva byť hrozbou a stáva sa stabilizačným mechanizmom.
Spravodlivosť nepotrebuje menej nezávislosti.
Potrebuje proces, ktorý unesie jej dôsledok.
V ďalšom texte sa môžeme pozrieť na to, kto by mal takýto audit vykonávať a aké ústavné poistky musia byť nastavené, aby sa z neho nestal nový mocenský nástroj.


Celá debata | RSS tejto debaty