Spoločenské reformy

„Spravodlivosť nepotrebuje viac výnimiek – potrebuje mechanizmus, ktorý sa nebojí pozrieť späť na vlastné rozhodnutie.“

Ak hovoríme o tom, že sa v systéme rozptyľuje zodpovednosť za dôsledok rozhodnutia, nestačí pomenovať problém. Treba ukázať, ako by mohol fungovať konkrétny nástroj, ktorý by túto zodpovednosť opäť ukotvil.

Jedným z takýchto nástrojov je procesný audit rozhodnutia.

Nejde o ďalší opravný prostriedok.
Nejde o zásah do nezávislosti súdu.
Nejde o hodnotenie právneho názoru.

Procesný audit by sa zameriaval na tri jasne definované otázky:

1. Boli vykonané všetky relevantné dôkazy, ktoré boli objektívne dostupné?
   Nie či súd rozhodol „správne“, ale či mal k dispozícii všetky podstatné vstupy.
2. Bolo rozhodnutie dostatočne a logicky odôvodnené vzhľadom na skutkový stav?
   Nie hodnotenie názoru, ale hodnotenie vnútornej konzistentnosti.
3. Je rozhodnutie vykonateľné v praxi bez ďalších systémových prekážok?
   Inými slovami – má reálny dopad, alebo zostane len formálnym aktom?

Audit by nevykonával ten istý orgán, ktorý rozhodoval.
Nevstupoval by do meritórneho hodnotenia sporu.
Zameral by sa výlučne na kvalitu procesu a jeho dôsledok.

Ak by audit identifikoval systémovú chybu – napríklad opakujúce sa nedostatočné odôvodňovanie alebo neprimerané prieťahy – neviedol by automaticky k sankcii. Viedol by k nápravnému mechanizmu.

Cieľom nie je trestať rozhodovanie.
Cieľom je vytvoriť spätnú väzbu.

Dnes systém kontroluje zákonnosť prostredníctvom opravných prostriedkov.
Kontroluje disciplinárne pochybenia.
No prakticky nekontroluje kvalitu dôsledku ako celku.

Procesný audit by vytvoril presne tú vrstvu, ktorá dnes chýba – vrstvu systematickej autoreflexie.

Takýto mechanizmus by neznamenal koncentráciu moci.
Naopak, posilnil by dôveru, že rozhodovanie je nielen nezávislé, ale aj zodpovedné.

Zodpovednosť totiž neznamená podriadenosť.
Znamená schopnosť pozrieť sa späť a povedať: ak sa ukáže chyba, systém ju vie pomenovať a napraviť.

Technológia by tu mohla slúžiť ako pomocník – napríklad pri identifikácii opakujúcich sa procesných vzorcov alebo prieťahov. No konečné vyhodnotenie by muselo zostať v rukách konkrétnych, menovite zodpovedných osôb.

Len tam, kde existuje čitateľná spätná väzba, môže vzniknúť dôvera, že spravodlivosť nie je uzavretý kruh, ale otvorený proces učenia sa.

V ďalšom texte sa môžeme pozrieť na to, ako by takýto audit zapadol do širšieho systému merateľnosti kvality rozhodovania bez toho, aby sa stal nástrojom tlaku na nezávislosť.